Odolná ekonomika

Vzdelanie, inovácie, spolupráca a nové pracovné príležitosti

Keď cestujete po vyspelých európskych regiónoch, nevidíte len kvalitné cesty a verejné služby. Vidíme aj silné miestne firmy, ktoré vytvárajú pracovné príležitosti, inovujú, dávajú ľuďom dôvod zostať doma a zarobený zisk investujú a spotrebujú späť v domácej ekonomike. Zo Slovenska ročne odíde 3 mld. eur v podobe dividend zahraničných firiem, zatiaľ čo slovenské firmy dovezú zo zahraničia len okolo 300 mil. eur. Domáce firmy predstavujú tiež istú úroveň ochrany pred globálnymi otrasmi alebo jednostrannými závislosťami.

Mnohé úspešné regionálne príbehy sa začínajú v škole, pokračujú príležitosťou rozvíjať vlastné nápady a schopnosti v zamestnaní alebo aj naštartovať vlastné podnikanie. Aby sme mohli takéto príbehy nasledovať, investovali sme desiatky miliónov eur do modernizácie stredných škôl. Teraz okolo niektorých z nich založíme technologické centrá pre tradičné a inovatívne odvetvia. Nové technológie nebudú slúžiť len študentom na štúdium a vlastné projekty, ale nad rámec potrieb školy aj malým a stredným podnikateľom a živnostníkom, ktorí si také vybavenie nemôžu dovoliť a brzdí ich to v rozvoji.

Už niekoľko rokov prinášajú ovocie, prácu a vklad do regionálnej ekonomiky už aj dva projekty, ktoré sme rozbehli. Podpora našich krajských farmárov, pretože je nerozumné nakupovať odinakiaľ to, čo vieme vypestovať u nás a dobre. Rozvoj cestovného ruchu, v ktorom sme sa za ostatné roky stali druhým najrýchlejšie rastúcim krajom. V oboch vám predstavujem nové záväzky a znovu aj realistické ciele.

Technologické centrá pre tradičné a inovatívne odvetvia

Náš kraj má silné tradície v priemyselných odvetviach, ktoré budú dôležité aj v budúcnosti a na tých vieme stavať silnejšiu regionálnu ekonomiku.

Preto chcem založiť spolu päť nových technologických centier v štyroch tradičných a jednom inovatívnom odvetví:

• V odbore potravinárstva: Potravinársky kampus pri Strednej odbornej škole Milana Hodžu v Banskej Bystrici (Pod Bánošom)
• V odbore drevárstva: Technologický park pri Strednej odbornej škole drevárskej vo Zvolene v spolupráci s Technickou univerzitou Zvolen
• V odbore strojárstva: Technologické centrum pri stredných odborných školách v Žarnovici a v Detve a tréningové centrum v Rimavskej Sobote
• V odbore sklárstva: Technologické centrum sklárskych technológií pri Spojenej škole v Poltári
• Technologický dronový park pri Gymnáziu a Strednej odbornej škole vo Fiľakove.

Fiľakovo je vďaka šikovným a odhodlaným ľuďom príkladom toho, že zoči-voči výzvam budúcnosti nemusí a nesmie zostať bokom nikto, v žiadnom regióne nášho kraja. Vďaka iniciatíve a šikovnosti ľudí na tamojšej SOŠ vznikol celoslovenský unikátny projekt dronového centra. Študenti zbierajú úspechy na súťažiach po celej Európe a organizujú medzinárodné súťaže u nás. Podporíme výstavbu výskumného centra, ktoré tento projekt posunie na novú úroveň. Dronové technológie sú budúcnosťou – v poľnohospodárstve, v lesníctve, v doručovacích službách, v bezpečnostných službách alebo pri monitoringu krízových situácií. Fiľakovo a náš kraj môže byť pri tom.

Okrem toho masívne investície do modernizácie, vybavenia a vzdelávacieho procesu čakajú aj školy:

• SOŠ informačných technológiív Banskej Bystrici
• Stredná zdravotnícka školav Banskej Bystrici
• SOŠ Technická v Lučenci
• SOŠ v Žarnovici
• SPŠ dopravná vo Zvolene
• SOŠ lesnícka v Banskej Štiavnici
• SOŠ v Hnúšti v spolupráci s firmou Winkelmann
• Stredná odborná škola – Szakközépiskola v Tornali
• SOŠ TaS v Brezne
• Stredná zdravotnícka škola vo Zvolene
• Gymnázium Ľudovíta Štúra vo Zvolene
• SPŠ Samuela Mikovíniho v Banskej Štiavnici.
• Výstavba internátu v Žiari nad Hronom
• Napokon, investície do rekonštrukcii
  a energetického manažmentu za takmer 6 miliónov eur sa uskutočnia na ďalších 10 školách po celom kraji.

TUMO – nové zručnosti pre budúcnosť

Sú projekty, ktoré sa dajú aj stručne perfektne opísať, pretože si ich vieme predstaviť. A potom sú také, ktoré je lepšie raz vidieť, lebo sú úplne nové, ako napríklad svetovo úspešný model vzdelávania TUMO. Účastníci tohto vzdelávania sa zhodujú na tom, že dostali nástroj, ako ísť za svojimi snami a rozvíjať svoj talent. Myslím, že to je najväčší dar, aký vieme dať mladým ľuďom do života: pomôcť im objaviť a rozvíjať svoj talent.

Môžeme sa stať prvým krajom v strednej Európe a prvým regiónom mimo hlavného mesta akéhokoľvek štátu, kde TUMO vznikne.

TUMO bude bezplatné a prístupné pre všetky deti od 12 do 18 rokov v našom regióne bez ohľadu na to, z akého prostredia pochádzajú. Postupne sa tisícky detí môže vzdelávať a rozvíjať svoje schopnosti v odboroch ako umelá inteligencia (AI), robotika, dronové technológie, programovanie, herný dizajn, ale aj umelecké odbory, napríklad hudba, animácia, či videoprodukcia.

• Prvé centrum chcem otvoriť v roku 2027 v Banskej Bystrici.
• Po dvoch rokoch v Banskej Bystrici plánujeme otvoriť centrum v Rimavskej Sobote.

Farmár, regionálne produkty a miestna ekonomika

Výzva Farmár je jednou z našich najúspešnejších iniciatív do podpory lokálnej ekonomiky. Do našich škôl a iných zariadení so spoločným stravovaním dodávajú produkty lokálni pestovatelia a producenti. Začali sme od nuly, dnes máme vo výzve zapojených vyše 80 subjektov a cez nich nakupujeme viac ako 20 % všetkých potravín.

A chceme ísť ďalej, lebo sa nedá zmieriť s tým, aby sme potraviny do nášho kraja dovážali aj cez pol sveta, keď si ich vieme dopestovať alebo vyrobiť aj tu.

Cieľom je:

• zvýšiť podiel potravín od lokálnych pestovateľov a producentov z 20 % na 50 %,
• presadiť tento systém aj do inštitúcií miest a obcí,
• udržať a rozširovať projekt farmárskych trhov,
• posilňovať regionálne značky a lokálnych výrobcov v projektoch na podporu cestovného ruchu.

Cestovný ruch ako motor krajskej ekonomiky

Od roku 2022 je Banskobystrický samosprávny kraj podľa údajov Štatistického úradu SR najrýchlejšie rastúcim krajom Slovenska v oblasti cestovného ruchu. Ako prví sme prekonali návštevnosť z obdobia pred pandémiou a naše ambície tým rozhodne nesmú skončiť. Máme v kraji jedinečné prírodné bohatstvo, bohaté kultúrne dedičstvo, kvalitné podmienky pre šport a množstvo miest, ktoré zostávajú pre mnohých návštevníkov stále neobjavené. Rozvoj cestovného ruchu je pre mňa základnou filozofiou v rozvoji kraja, a držím sa pri tom dvoch zásad:

• Lokálne základy. Nechcem, aby sme budovali model založený na veľkých uzavretých rezortoch, kde väčšina zisku odchádza mimo regiónu. Máme rozvíjať cestovný ruch, ktorý vytvára príležitosti pre miestnych ľudí, podporuje lokálne podnikanie a motivuje komunity starať sa o svoje okolie. Preto sme z krajskej úrovne investovali do projektov, ktoré do územia privádzali návštevníkov, prepojili miestnych aktérov prostredníctvom organizácií cestovného ruchu a podporovali vznik služieb zdola – na pevných lokálnych základoch.
• Spolupráca a dôvera. Verím, že o prioritách rozvoja majú rozhodovať predovšetkým ľudia, ktorí región poznajú a žijú v ňom. Preto chceme aj naďalej podporovať systém, v ktorom sa o projektoch a investíciách rozhoduje čo najbližšie k miestnym komunitám. Takto vzniká cestovný ruch, ktorý je ekonomicky životaschopný, prináša pracovné príležitosti a zároveň zachováva charakter regiónov aj pre budúce generácie.

Z úrovne kraja budem rozvíjať podporu cestovného ruchu ako silnej ekonomickej príležitosti osobitne
v dvoch smeroch:

Značka Bajkobystrický kraj – cykloturistická destinácia strednej
Európy

Cyklisti sú jedným z najrýchlejšie rastúcich segmentov cestovného ruchu. Cestní, horskí, graveloví jazdci, elektrobajkeri aj rodiny s deťmi dnes objavujú miesta, ktoré boli ešte pred pár rokmi mimo hlavného turistického záujmu.
U nás v kraji máme aj príležitosti a také terény, za akými ani náročnejším fanúšikom cyklistiky netreba cestovať do populárnych destinácií v Chorvátsku alebo Taliansku. Naše vlajkové projekty ako cyklotrasa na Kráľovu hoľu , rozsiahla sieť trás na Muránskej planine alebo cyklocesta medzi Rimavskou Sobotou a Poltárom nás dostali na mapu európskej cyklistickej komunity.

Mojou ambíciou je, aby sa Banskobystrický kraj stal najvýznamnejšou cykloturistickou destináciou na Slovensku a jednou z najatraktívnejších v širšom regióne strednej Európy. Nejde pritom len o budovanie trás. Každý nový cyklistický projekt vytvára priestor pre rozvoj ubytovania, gastronómie, služieb a malého podnikania. Práve tak vznikajú nové pracovné príležitosti a nové dôvody, prečo mladí ľudia nemusia odchádzať za budúcnosťou inam.

Jedinečné turistické poklady

Popri cykloturistike budeme pokračovať aj v projektoch našich turistických pokladov, ktoré oslovujú návštevníkov hľadajúcich jedinečné zážitky. Niektoré sa už podpísali pod trvalý nárast návštevníkov kraja v posledných rokoch. Mnohým ešte stále potrebujeme odomknúť ich plný potenciál. Našou úlohou bude ďalej pomáhať, aby vyrástli na silné turistické produktové značky, ktoré budú priťahovať návštevníkov z celého Slovenska aj zo zahraničia. Patria medzi ne najmä:

• Gotická cesta na Gemeri a v Malohonte ocenená jedinečnou Značkou európskeho dedičstva,
• Coburgovská cesta so zrekonštruovaným Coburgovským parkom v Pohorelskej Maši,
• Huculská magistrála,
• tematické trasy regiónmi ako Pohronská hradná cesta, Cesta skla či vínne cesty naprieč krajom,
• projekty rozvíjané na Gemeri, v Novohrade a na Horehroní, akými sú napríklad Gemerské spojky, Park tmavej oblohy v NP Muránska planina, splav Ipľa alebo lesná sauna v Šumiaci a rôzne zážitkové izby,
• vlakové turistické expresy,
• obľúbené sezónne projekty Hybaj behať, Hybaj na bajk a Hybaj na bežky.

Príležitosť pre každého

Obrovskou nevyužitou rezervou Slovenska a výzvou pre posilňovanie ekonomicko-sociálnej odolnosti je ľudský potenciál v marginalizovaných rómskych komunitách. To sa netýka len ľudí, ktorí v takých komunitách žijú, ale aj bezprostredného širšieho okolia: ako môžu vyzerať možnosti a lepšia kvalita života v niektorých častiach kraja.

Uvedomujem si, koľko ľudí u nás už len mávne rukou. A sú aj takí, ktorí len opakujú „ malý dvor a dlhý bič”. Neverím v zázraky, ani vynachádzanie teplej vody, verím v trpezlivú prácu a manažovanie projektov s praktickými konkrétnymi výsledkami.

Dnes sa vieme pozrieť do zrkadla a obhájiť výsledky. Kombináciou projektov, ktoré sme rozbehli, aj vďaka štátu, mimovládnym organizáciám a európskym fondom,  sa nám podarilo čoraz viac detí dostať z bludného kruhu generačnej chudoby a dať im vzdelanie. Máme skúsenosť, máme výsledky, chceme ísť ďalej. Okrem pokračovania účinných programov, ktoré sme urobili, som pripravený spustiť nový systém doplnkového praktického vzdelávania.

Spoľahlivá a dostupná energia

Začneme budovať agregačné energetické centrá, ktoré fungujú ako inteligentné virtuálne elektrárne a do jedného celku prepájajú menších lokálnych výrobcov, spotrebiteľov a úložiská energie.

Tento inovatívny systém je pre nás obrovskou príležitosťou, pretože nám umožní spoločne znížiť účty za elektrinu, naplno využiť zelené zdroje a dokonca zarábať na predaji našich energetických prebytkov.

Tieto centrá chceme postaviť na už osvedčenom pôdoryse obcí združených v našich Centrách integrovanej sociálno-zdravotnej starostlivosti. Keďže starostovia v týchto mikroregiónoch už dnes ukážkovo spolupracujú, máme hotový základ, do ktorého vieme prirodzene zapojiť aj miestnych podnikateľov a bežných obyvateľov. Vďaka tejto širokej spolupráci si budú môcť domácnosti, obecné úrady aj lokálne firmy energiu spoločne vyrábať a férovo zdieľať. Výsledkom bude sebestačnejší kraj, menej závislý od výkyvov cien a preťaženosti sietí, z ktorého peniaze nebudú odtekať preč, ale ušetrené financie zostanú priamo v peňaženkách našich ľudí a firiem.